Základný princíp testeru odolného napätia

Skúška výdržného napätia sa vzťahuje na test odolnosti rôznych elektrických zariadení, izolačných materiálov a izolačných konštrukcií. Proces privedenia vysokého napätia na izolačný materiál alebo izolačnú konštrukciu bez narušenia výkonu izolačného materiálu sa nazýva skúška odolnosti voči napätiu. Všeobecne povedané, hlavným účelom testu odolnosti voči napätiu je skontrolovať schopnosť izolácie odolať pracovnému napätiu alebo prepätiu a potom skontrolovať, či izolačný výkon zariadenia výrobku spĺňa bezpečnostné normy.
Základný princíp testu odolnosti proti napätiu: na izolátor testovaného zariadenia sa privedie napätie vyššie ako je bežné pracovné napätie, ktoré trvá stanovenú dobu. Ak je izolácia medzi nimi dostatočne dobrá, napätie aplikované na ňu bude produkovať iba malý únikový prúd. Ak zvodový prúd izolátora testovaného zariadenia zostane v špecifikovanom rozsahu v rámci stanoveného času, možno určiť, že testované zariadenie môže bezpečne fungovať za normálnych prevádzkových podmienok. Pri vykonávaní testu odolnosti proti napätiu sú technické špecifikácie testovaných výrobkov odlišné a normy merania sú tiež odlišné. Pre všeobecne testované zariadenia je test výdrže napätia na meranie hodnoty zvodového prúdu medzi živým vodičom a krytom. Základné pravidlo znie: ako štandardné napätie testu sa použije dvojnásobok pracovného napätia testovaného objektu plus 1000V. Testovacie napätie niektorých produktov môže byť vyššie ako táto špecifikovaná hodnota. Podľa predpisov IEC61010 musí testovacie napätie postupne rásť na požadovanú hodnotu testovacieho napätia (napríklad 5 kV atď.) v priebehu 5 sekúnd a zabezpečiť, aby hodnota testovacieho napätia bola stabilne privádzaná na testovaný izolátor po dobu najmenej 5 sekúnd. . Porovnaním hodnoty prúdu s prahom unikajúceho prúdu špecifikovaným v norme možno posúdiť, či izolačné vlastnosti testovaného výrobku zodpovedajú norme. Po skúške sa skúšobné napätie musí postupne znižovať na nulu v stanovenom čase.